Zelené práce vo vinici – základ dobrej úrody

Počas celého leta často nastávajú obdobia, keď chvíľu prší a potom je horúco – teda ideálne podmienky na vznik hubových chorôb (nielen) vo vinici. Aj preto musíme vykonávať tzv. zelené práce. Ak sú vykonané kvalitne, môžu výrazne znížiť riziko výskytu hubových chorôb, ako aj zvýšiť úrodu a kvalitu hrozna. Zároveň tiež obmedzujú potrebu použitia silnejších postrekov. A pritom nie sú časovo tak náročné ako iné práce vo vinici.

Zelené práce vo vinici sú teda veľmi účinnou a zároveň dôležitou činnosťou. Aké konkrétne práce sem patria, kedy a ako sa vykonávajú? Na to sa teraz pozrieme.

Začína sa čistením kmeňov a zasúvaním letorastov

Na prelome jari a leta začíname čistením kmeňov a podlomom. Spoločným znakom týchto pracovných úkonov je zabezpečenie zdravého vývoja krov viniča a uľahčenie ďalších prác vo viniciach – ako je prejazd mechanizácie pri kultivácii medzihradia, chemickej ochrane alebo samotnom zbere hrozna.

Jednou z najmenej obľúbených činností je práve čistenie kmeňov. Jeho cieľom je odstrániť mladé letorasty vyrastajúce z tzv. spiaceho očka, ktoré sú mimoriadne náchylné na napadnutie hubovými chorobami a zároveň konkurujú plodiacim letorastom vo výžive.

V podmienkach malých vinárov sa táto práca robí ručne, ale dnes už existuje aj špeciálna kefka na čistenie kmeňov, ktorá nielenže urýchli prácu, ale aj výrazne šetrí váš chrbát. Nie vždy sa však musíme zbaviť všetkých výhonkov. Ak napríklad potrebujeme vypestovať nový kmeň, ponecháme ten najlepšie postavený a najvitalnejší letorast. O rok sa z neho stane základ nového kmeňa.

Ďalšou operáciou je zasúvanie letorastov do dvojdrôtia. Najmä pevnejšie a kolmo rastúce ťahne sa dôkladne zasunú medzi drôty, aby netrčali do medzihradia a nelámali sa vetrom či prechodom vinohradníka alebo mechanizácie. Táto činnosť sa počas vegetácie vykonáva opakovane.

Kedy spoznáte, že je potrebné letorasty znovu zasunúť? Je to jednoduché – keď začnú z radu vyčnievať tak, že pri pohľade medzi riadkami vytvárajú chaos.

Pekne priehľadná "chodba" až na koniec radu – to je vinohrad so správne zasunutými letorastmi.

Listy a zálistky – vylamovanie, skracovanie a osečkovanie viniča

Pred kvitnutím, ale aj po ňom, prichádza na rad tzv. vylamovanie zálistkov – predovšetkým v zóne hrozna, aby bola čo najviac vzdušná.

Ďalšia činnosť sa nazýva podlom. Z jedného očka na jednoročnom dreve môžu vyrásť až tri letorasty, pretože každý púčik obsahuje jedno hlavné a dve vedľajšie očká. Ak má vinič dobré podmienky, vyrašia všetky tri. V takom prípade treba podlomiť.

Vinár musí správne určiť najvhodnejší letorast a ponechať iba jeden. Ak by to neurobil, ker by bol veľmi zhustený, čím sa zvyšuje náchylnosť na hubové choroby. Navyše práve týmto zásahom najviac redukujeme násadu – zálistky totiž silno zahusťujú porast, čo spôsobuje horšie dozrievanie hrozna a podporuje šírenie chorôb. Pozor však na silné odlistenie – najmä pri bielych odrodách môže dôjsť k úpalom.

Určite nie je vhodné, aby na jednej hlave bolo niekoľko desiatok budúcich strapcov. Ideálny výnos z jednej hlavy viniča pri výrobe vína je 1 – 3 kg.

Na druhej strane treba povedať, že zálistky majú aj svoje výhody – produkujú cukry, ktoré sa ukladajú ako zásobné látky v koreňoch. Aj to treba pri ich vylamovaní zohľadniť.

Zálistky sa musia priebežne vylamovať – ich hustota totiž zhoršuje osvetlenie listov a provzdušnenie, čo bráni dozrievaniu hrozna a podporuje šírenie chorôb.

Približne v rovnakom čase sa zarovnávajú ťahne – teda skracujú dlhé letorasty na výšku približne 10 až 20 cm nad horným drôtom. Tento úkon sa nazýva osečkovanie vinice. Zvyčajne sa robí nožnicami, skúsení vinohradníci používajú aj kosák.

Čo sa týka termínu – ak sa osečkovanie vykoná pred kvitnutím, podporuje sa vyšší výnos hrozna. Po odkvitnutí sa viac podporuje kvalita.

Osečkovanie sa vykonáva nožnicami alebo kosákom, letorasty sa skracujú cca 10–20 cm nad horným drôtom.

Čiastočné odlistenie v zóne hrozna sa robí z viacerých dôvodov: lepšia aplikácia postrekov, vzdušnosť, prístup slnka a lepšie vysušenie po daždi. Odstraňujú sa hlavne zálistky v okolí hrozna, podľa potreby možno vytrhnúť aj niektorý bazálny list.

Ochrana viniča postrekmi – tlaky prichádzajú

Vo fáze kvitnutia je veľmi dôležité podchytiť infekčné tlaky. Nie je ideálne postrekovať priamo počas kvitnutia, ale ak je to nevyhnutné, je to lepšie než nerobiť nič.

Po odkvitnutí môže hroziť nielen múčnatka a peronospóra, ale aj napadnutie sivou hnilobou. Preto sa po odkvitnutí aplikuje postrek zameraný na túto chorobu – napr. Magnicure Quick alebo Serifel (aj v BIO režime). Možné je použiť aj prípravok s vedľajšou účinnosťou proti sivej hnilobe.

Po odkvitnutí je obdobie, kedy sa u mnohých vinárov láme palica – zdravotný stav krov sa zhoršuje, preto ochranu nepodceňujte. Odporúčame systémové postreky – na múčnatku Topas, Dynali alebo Belanty, na peronospóru Mildicut alebo Pegaso. Určite pridajte aj preventívny Kumulus a listovú výživu Wuxal Kombi MG. V BIO režime je vhodná kombinácia Vitisan + Altela.

Redukcia hrozna – účinne a opatrne

Nakoniec prichádza regulácia (prerieďovanie) hroznov. U bielych muštových odrôd sa využíva čoraz menej – sú totiž lepšie adaptované na naše klimatické podmienky a dozrievajú lepšie. Ak sa použije, tak len na tretích alebo štvrtých hroznoch na letoraste, ktoré sú vysoko a nemajú zaručené dozretie.

Regulácia sa využíva najmä pri modrých muštových odrodách – tie majú často veľké strapce. Pri veľkých a dlhých strapcoch existuje rozdiel vo vyzretí hornej a spodnej časti, a teda menší počet strapcov na krovi dáva šancu na rovnomerné dozrievanie.

Takto určite nie! Príliš „očistená“ zóna hrozna síce vyzerá pekne, ale hroznu chýbajú listy, ktoré mu pomocou fotosyntézy dodávajú cukor. Navyše z priameho slnka hrozí úpal.

Z takto ošetrených viníc možno vyrobiť víno extra kvality – také, aké vzniká v južnejších vinohradníckych oblastiach. A tá práca, ktorá nikdy nekončí, za to určite stojí.